Na jeseň sa holandskí čitatelia zoznámia s Petrom Pišťankom

Napriek tomu, že sa slovenskej kultúre nedarí presadzovať v medzinárodnej konkurencii tak, ako by si zaslúžila, slovenské diela sa používajú aj v zahraničí. V rámci cyklu Prekročili hranice predstavujeme tvorivé počiny slovenských autorov, ktoré sa uchádzajú o priazeň zahraničného publika.


Prekladateľ zo slovenčiny do holandčiny Abram Muller sa obrátil na autorskú spoločnosť LITA so žiadosťou o udelenie licencie na preklad a vydanie diel Petra Pišťanka. Už na jeseň tohto roka by sa mohli holandskí čitatelia, po prvýkrát vo svojom rodnom jazyku, zoznámiť s dielami Mladý Dônč, Debutant, Muzika, Čas a Neva. V poslednom období sa na holandskom knižnom trhu objavuje čoraz viac slovenských titulov v Mullerovom preklade, čo bolo príležitosťou na rozhovor.

Vďaka podpore Literárneho informačného centra a jeho holandskej obdoby - Letterenfonds vychádza v Holandsku po dlhšej odmlke to najlepšie zo slovenskej prózy. Vo vydavateľstve Uitgeverij Douane, Rotterdam, ktoré sa špecializuje najmä na modernú holandskú, ruskú a slovanskú literatúru, vyšla v roku 2013 Ballova novela V mene otca a v roku 2015 Rozum Ruda Slobodu. Oba tituly zaznamenali priaznivé ohlasy odbornej verejnosti. Aktuálne vychádza Antológia slovenskej súčasnej poviedky a preklad diel Petra Pišťanka je v štádiu prípravy.


Peter Pišťanek, foto: © Peter Procházka
Abram Muller

Na našu otázku, či prekladateľ pozná tvorbu Petra Pišťanka a vie, aké výzvy na preklad jeho mimoriadne expresívny jazyk kladie, odpovedal Muller nasledovne: "Samozrejme, preto si netrúfam preložiť Rivers of Babylon, román postavený na "žargóne". Mladý Dônč a Neva mi pripadajú dostupnejšie. Nakoniec, viem asi všetko preložiť, ak nájdem ten správny "tón" autora, jeho rytmus a zvuk. To vlastne znamená: ak sa mi dielo páči. Ak sa mi nejaké dielo nepáči, ak ma neoslovuje (teda na mňa nepôsobí, dielo musí „dojať“) tak nič necítim a vidím iba  slová, vtedy ťažko prekladať, pretože prekladateľ potom prekladá iba doslova. "

Pri zmienke o Rudovi Slobodovi, veľkom literárnom vzore P. Pišťanka, sa Abram Muller neubránil dojatiu. “Keby som mal viac hláv a rúk, tak by som od neho preložil všetko, aj zadarmo. Je svetový, práve preto, že píše o tých večných témach ktoré budú vždy oslovovať každého. On sa neschováva za svoje dielo, on tam je prítomný, zraniteľný, ľudský, ako človek, ako každý z nás. Veľký spisovateľ.” 



22. februára vyjde antológia slovenskej súčasnej poviedky, ktorú Abram aj sám zostavoval s názvom Het graf (Hrob) podľa rovnomennej poviedky Ballu. "Kali Kertesz, s ktorého vydavateľstvom veľmi dobre vychádzam, mi niečo poradil, a tiež dobrý kamarát Samuel Kovacs, ktorý žije v Holandsku, je znalcom slovenskej literatúry a robí mi vždy aj korektúru. Mojím cieľom bolo, aby to boli spisovatelia, ktorí pred rokom 1989 ešte nepublikovali“, hovorí k výberu autorov antológie Abram Muller. 

V slovenskej próze je zatiaľ všetko možné, ako keby autori ešte hľadali svoju cestu“, pokračuje prekladateľ. Za veľkú škodu považuje Muller, že slovenskí autori uprednostňujú kratšie literárne žánre pred románmi, ktorých je v súčasnosti veľmi málo. Podľa slov Abrama Mullera, univerzálnosť látok ako láska, nenávisť, smrť, boj, utrpenie, rozchod.. atď., ako všetky dôležité životné témy, oslovuje publikum vždy a všade.


Abram Muller (1963), po štúdiách slovanských jazykov (ruština, poľština) na univerzite v Amsterdame prichádza v roku 1990 na Slovensko a neskôr tu strávi 19 rokov. Dlhoročne pôsobil ako turistický sprievodca pre holandských a belgických turistov na Slovensku, v holandčine napísal jeden s prvých bedekrov o Slovensku.  V roku 1996 založil katedru nederlandistiky FiFUK.