Nedávno sa na pôde Európskeho parlamentu konalo stretnutie na tému budúcnosti autorov. Konferenciu s názvom Európski autori v 21. storočí zorganizovala Stála rada spisovateľov (Conseil Permanent des Écrivans - CPE), ktorá združuje autorské spoločnosti a združenia umelcov vo Francúzsku. Záštitu nad stretnutím prevzali aj niektorí členovia Európskeho parlamentu.
Autorské práva sú neustále predmetom diskusií na celoeurópskej úrovni. Technologický a hospodársky rozvoj (digitalizácia, globalizácia) prináša nové výzvy pre všetky zainteresované strany knižného sektora. Ako toto najvýznamnejšie odvetvie európskeho kultúrneho priemyslu udržať a rozvíjať, zhrnuli francúzski autori do 12 bodov.
12 návrhov pre európsku politiku týkajúcich sa knižného odvetvia je adresovaných európskym politikom a verejným orgánom s cieľom zabezpečiť autorom čo najvyššiu možnú ochranu pri zohľadnení nového digitálneho a ekonomického prostredia. Aby si európska literatúra aj naďalej udržala svoj svetový vplyv, potrebuje autorov, ktorí budú slobodne tvoriť a zásobovať ju čo najkvalitnejšími dielami.
Konferencia "Európski autori v 21. storočí" sa konala pri príležitosti Svetového dňa duševného vlastníctva
1. Ochrana autorských práv, ako majetkových, tak i osobnostných
Európski spisovatelia sa naďalej prikláňajú ku kontinentálnemu pohľadu na autorské práva, sústredenému primárne na autora a nechcú byť zmätení angloamerickým konceptom autorských práv, ktoré sú orientované na používateľa.
2. Zabezpečenie spravodlivého odmeňovania pre autorov
Autori sú základom hodnotového reťazca, ktorý vytvára pracovné miesta pre viac ako 500 000 ľudí v Európe a generuje obrat viac ako 23 miliárd EUR len pre vydavateľov. Je nevyhnutné, aby autori dostávali spravodlivý podiel z príjmov vytváraných ich dielami.
3. Rovnováha v zmluvých vzťahoch medzi autormi a vydavateľmi
Za účelom zaistiť spravodlivé podmienky pre autorov, je nevyhnutné vniesť rovnováhu do zmluvných vzťahov, a to:
- odmietaním nekalých zmluvných praktík a zmlúv s neakceptovateľnými podmienkami (vykupovacie zmluvy) a
- posilnením kontroly autorov nad vydávaním ich diel (napr. prostredníctvom pravidelných a transparentných vyúčtovaní alebo možnosti znovunadobudnúť práva k dielam, ktoré sa už nevydávajú).
4. Uprednostňovanie zmluvných riešení alebo kolektívnej správy pred zákonnými výnimkami
Výnimky vždy znamenajú upustenie od majetkových a osobnostných práv autorov. Preto by mali byť uplatňované iba v ojedinelých prípadoch, ktoré neporušujú bežné použitia diel a legitímne záujmy autora.
5. Podpora dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami knižného odvetvia
Je absurdné stavať autorov do opozície k čitateľom, konzumentom či používateľom. Záujmom všetkých strán knižného odvetvia (autorov, vydavateľov, kníhkupcov, knižníc, čitateľov) je rozvíjať prostredie umožňujúce čo najrozsiahlejšie šírenie kníh a myšlienok. Preto je dôležité bojovať proti ilúzii živenej internetovým prostredím, že všetko je zadarmo.
6. Efektívny odpor voči pirátstvu zmenou bezohľadného postoja platforiem a online sprostredkovateľov
Niektorí internetoví sprostredkovatelia preberajú iba obmedzenú zodpovednosť za verejné rozširovanie chráneného obsahu a vystupujú iba ako poskytovatelia technických služieb. Táto situácia takmer znemožňuje efektívne stiahnuť nelegálne uverejnené dielo z internetu. Riešením je, aby online platformám jasne vyplývala povinnosť získať súhlas nositeľov práv pred verejným rozšírením diela.
7. Podpora prevádzkyschopnosti čítacích systémov
Čitatelia musia byť schopní kúpiť si akúkoľvek knihu, ktorú si vyberú v kamennom alebo online kníhkupectve bez toho, aby boli väzňom jedného poskytovateľského systému. Porovnateľnosť formátov alebo dotykových systémov (čítacie zariadenia a softvér, nákupné platformy) je v záujme spotrebiteľov a pomôže posilniť legálny obchod.
8. Aplikovanie zníženej sadzby DPH na knihy bez ohľadu na ich formát
Na knihy bez ohľadu na ich formát alebo spôsob ich dostupnosti a doručenia by sa mala aplikovať najnižšia možná sadzba DPH. Vysoká, diskriminačná DPH na e-knihy znevýhodňuje vývoj trhu digitálnych kníh a znalostnej ekonomiky.
9. Udržanie a podpora stálej knižnej cenovej politiky
Veľa európskych krajín reguluje ceny kníh. Takáto regulácia prispieva ku kultúrnej rôznorodosti, ktorá je jedným z hlavných cieľov a záväzkov EÚ. Zároveň prispieva k udržiavaniu spravodlivej súťaže medzi rôznymi distribučnými sieťami.
10. Posilnenie kultúrnej výnimky
Produkty kultúrneho charakteru nie sú ako iný tovar. Táto myšlienka viedla okrem iného ku „kultúrnej výnimke“ zakotvenej v doložkách zmlúv o voľnom obchode. Nanešťastie, kultúrnu výnimku v súčasnosti využíva iba audiovizuálny sektor.
11. Stimulácia rozmanitosti a rozširovania diel prostredníctvom prekladu
Európa je bohatá vo svojej kultúrnej a lingvistickej rozmanitosti. Preklad, ktorý účinne prispieva k rozširovaniu diel, musí byť prioritou. Okrem priamej podpory prekladateľských projektov by sa malo dbať i na nepriamu podporu umeleckých prekladateľov (príležitostné ako i celoživotné vzdelávanie, mobilitu, plné uznanie ich postavenia ako autorov) a rozvoj inštitúcií podporujúcich preklad. Tiež by sa malo zvážiť zriadenie európskeho fondu pre umelecký preklad.
12. Zaistenie slobody prejavu a povbudzovanie tvorivosti
Sloboda je jedným zo základov našej zdieľanej identity a hodnota, ktorú musíme neustále brániť. Aby zostala zdravá a aby si mohli autori slobodne vyberať ich témy, prostriedky a kanály vydávania a distribúcie, je dôležité konkrétne podnecovať tvorivosť jednotlivcov podporou veľkých vzdelávacích a kultúrnych politík, zvyšovaním verejnej podpory pre autorov (fondy pre písanie, rezidenčné programy, školenia, podpora profesijných organizácií) a podporovaním inovácie, najmä na digitálnom poli. Toto je spôsob, akým európska literatúra môže zasiahnuť ešte širšie publikum v Európe aj zahraničí.