Slovenská poézia v macedónskom jazyku

Napriek tomu, že sa slovenskej kultúre nedarí presadzovať v medzinárodnej konkurencii tak, ako by si zaslúžila, slovenské diela sa používajú aj v zahraničí. V rámci cyklu Prekročili hranice predstavujeme tvorivé počiny slovenských autorov, ktoré sa uchádzajú o priazeň zahraničného publika.


Nedávno LITA uzavrela licenčné zmluvy na vydanie zbierok básní dvoch veľkých slovenských poetov v jazyku, ktorý už v našich zemepisných šírkach označujeme za "zvláštny" - v macedónčine.

Ide o macedónske preklady výberu básni s ľúbostnou tématikou Miroslava Válka s názvom Minúta pred usnutím a Erotikon Vojtecha Mihálika. Oba výbery vyšli s finančnou podporou Literárneho informačného centra. Vydania sú súčasťou projektu Štyria básnici, ktorý bude do konca roka finalizovaný prekladmi diela Milana Rúfusa a Viliama Turčányho. Obe diela preložil do macedónčiny prekladateľ a bibliograf Stojan Lekoski, ktorému sme pri tejto príležitosti položili zopár otázok.


mihalik.jpg
valek.jpg
— Vojtech Mihálik — Erotikon
— Miroslav Válek — Minúta pred usnutím

V Lekoského prekladateľskej činnosti zaujíma slovenská literatúra výnimočné miesto, rovnako poézia, próza, vedecká literatúra, či divadelné alebo rozhlasové hry. Slovenská poézia, podľa jeho slov, nie je v macedónskom literárnom prostredí neznáma. V jeho preklade doposiaľ vyšli výbery z poézie Dany Podrackej, Jaroslava Rezníka, Margity Ivaničkovej, Jozefa Leikerta, Milana Rúfusa, Pavla Janíka, Vincenta Šikulu a mnohých ďalších.

Po vydarenom vydaní Proglasu v staroslovienčine, slovenčine a macedónčine (SNK, 2013) sa Lekoski rozhodol macedónskemu čitateľovi predstaviť zakladateľov súčasnej slovenskej poézie Miroslava Válka, Vojtecha Mihálika, Milana Rúfusa a Viliama Turčányho. Výber z poézie Milana Rúfusa Báseň a čas a Viliama Turčányho Prsteň vyjdú koncom tohto roka.

"Každý literárny žáner má svoje pravidlá na preklad, ktoré musí každý prekladateľ rešpektovať. Poézia zvlášť. Pri prekladaní poézie je dôležitý obsah, ale aj to, aby samotná štruktúra básní zapadla do daného prostredia. Samozrejme, najdôležitejšie pri preklade poézie je zachovať autenticitu básne v inom prostredí. Preto dosť často pri prekladoch poézie používam formu prebásnenej poézie." hovorí Lekoski. Básne autorov, akými sú Válek, Mihálik, Rúfus a Turčány si okrem dokonalej znalosti rodného jazyka žiadajú aj poetickú štruktúru. Preto prebásnenie poézie Miroslava Válka zdôveril Lekoski súčasnému významnému macedónskemu básnikovi a prekladateľovi Matejovi Matevskému, ktorý napísal k Minúte pred usnutím aj doslov pod názvom Snívač s otvorenými očami.

Prebásnenia poézie zostávajúcich troch autorov sa ujal mladý básnik Tode Ilievski, jeden z najlepších znalcov verzifikácie macedónskeho jazyka. "Takýmto spôsobom zostane zachovaná originalita aj aktualita poézie tak v jazyku, v ktorom je napísaná ako aj jazyku, do ktorého je preložená. Týmto poézia nielen prekročila hranice, ona nepozná hranice" dodáva na záver Lekoski.


— Macedónske mestečko Struga je dejiskom jedného z najvýznamnejších básnických festivalov na svete s názvom Stružské večery poézie