Marec je opäť tu a pripomína nám, že čítanie je radosť, že čítať sa dajú aj knihy a nie len noviny a internetové články a že kniha je stále aktuálnym a žijúcim médiom. Nám v LITA zároveň pripomenul, že by sme si opäť mohli navzájom prezradiť niečo o sebe a pozdieľať knižné tipy.

Takže, vďaka ti, marec, že nám nedáš zabudnúť na knihy. A vďaka vám, spisovatelia, že obyčajný papier dokážete premeniť v takú neuveriteľne cennú a zázračnú vec, akou je kniha.

Tentokrát sme sa s kolegyňami zamysleli nad týmito otázkami:

1. Čo aktuálne čítaš?

2. Je nejaká kniha, ktorú nevieš dočítať?

3. Ktorú knihu si prečítala viackrát?

Prajeme príjemné čítanie a azda v ňom nájdete aj inšpiráciu. Krásny marec všetkým!

— Zuzka Zelenáková — Oddelenie kolektívnej správy a zahraničných vzťahov

Mario Puzo - The Family, posledný Puzov román o neslávne slávnej rodine Borgiovcov. Plus PÁN Milan Rúfus - Básnik a čas, novinka v mojej knižnici.
Hm, tak tu váham... Žítkovské bohyne od Kateřiny Tučkovej som čítala relatívne dlho - rozbiehalo sa to trošku pomaly, podľa môjho názoru... Ale dočítala som, druhá polovica knižky už išla „ako po masle" a celkovo môžem zhodnotiť, že sa mi veľmi páčila. Tematika srdcu milá, blízka. Každá žena má v sebe predsa kus bohyne... :)
Hocijaký Terry Pratchett sa dá v mojom prípade absolvovať viackrát.

— Ľubka Višňovská — Licenčné oddelenie

Momentálne mám rozčítaný román Jeffreyho Archera s názvom Kain a Ábel – pútavý príbeh dvoch mužov narodených v jeden deň na rozličných miestach zemegule, ktorých diametrálne odlišné neľahké životné osudy sa v dospelosti zaujímavo prepletú...
Už niekoľkokrát som sa neúspešne pokúsila prelúsknuť román Umberta Eca Ostrov včerajšieho dňa. Ide o historický román, ktorého dej sa odohráva v 17. storočí v období tridsaťročnej vojny a zámorských objavov. Zatiaľ je však táto detailná rekonštrukcia doby, dobového poznania a životného štýlu 17. storočia pre mňa príliš veľkým sústom.
Takých kníh by sa našlo viac, no ak by som mala vybrať jednu z nich, bol by to určite Alchymista od Paula Coelha. Táto kniha sa dá čítať opakovane najmä preto, že ide o nádherný symbolický a svojím spôsobom aj magický príbeh o pastierovi, ktorý sa nebojí nasledovať znamenia a naplniť svoj osobný príbeh.

— Deni Kocurková — Oddelenie kolektívnej správy a zahraničných vzťahov

Hoci je marec, mesiac knihy, musím sa priznať, že práve v tejto chvíli rozčítanú knihu nemám. Nedávno som však dočítala román Emma od mojej obľúbenej autorky, anglickej prozaičky, Jane Austen. Mám rada dobovosť jej kníh, v ktorých pravú lásku a city potláčajú spoločenské konvencie. Tento román splnil moje očakávania a bol príjemným, ľahkým čítaním počas dlhých zimných večerov.
Táto otázka mi vyčarila úsmev na tvári, pretože sa mi ihneď spojila so sériou kníh z mojich detských čias. Ako malé dievča som totiž s obľubou čítala knihy od Meg Cabot, ktoré hromadne nazvem Denník princeznej. Pamätám si, ako som si uprostred čítania jej knihy Princezná na večierku, uvedomila nereálnosť samotného príbehu v bežnom živote a stratila som oň záujem. Asi to bolo tým, že som sa začala cítiť príliš dospelo :) Knihu som vtedy prestala čítať, a predpokladám, že ju už nikdy ani nedočítam.
Ako mladá čitateľka zatiaľ usilovne čítam stále niečo nové. Už teraz ale viem, že príde obdobie, kedy sa budem chcieť vrátiť ku knihám, ktoré som prečítala na strednej škole v rámci tzv. povinného čítania. Ide o veľmi významné diela, ktorých hodnotu a hlbší zmysel si človek možno viac uvedomí práve s pribúdajúcimi rokmi a životnými skúsenosťami.

— Lenka Matejčíková — Ekonomické oddelenie

Hadí žena: Hledání podstaty ženské síly (Hernán Huarache Mamani)
Kníh s receptami by sa našlo viac :D vezmem ich do ruky, keď potrebujem inšpiráciu na improvizáciu v kuchyni =)))
Sila príťažlivosti (Joe Vitale)

— Maťa Stašíková — Licenčné oddelenie

Práve som dočítala knihu Anjeli v mojich vlasoch, v ktorej súčasná írska mystička popisuje, ako vidí anjelov a že každý máme pri sebe minimálne jedného svojho strážneho anjela. Stále sa nám snaží správne poradiť, len ho treba dobre počúvať.
Určite áno, ale je už dobre odložená :)
Momentálne každý večer rozprávku o Kozliatkach z vydavateľstva Buvik s ilustráciami od V. Kráľa – tie ma hádam nikdy neprestanú baviť.

— Zuzka Kmecová — Licenčné oddelenie

Aktuálne čítam knihu od slovenského autora Ladislava Mňačka Oneskorené reportáže. Ide o veľmi zaujímavé svedectvo a kritiku predošlého režimu prostredníctvom príbehov ľudí, ktorých život sa v momente ocitol v troskách kvôli vymysleným obvineniam, zbabelosti a sebectvu iných.
Do dnešného dňa sa mi nepodarilo dočítať knihu od Josepha Hellera Hlava XXII. Je to pre mňa veľmi nezvyčajné čítanie o absurdite vojny. Túto knižku som si kúpila z antikvariátu počas strednej školy. Zistila som, že nejde o knihu, ktorá by sa dala „zhltnúť“ na jedno posedenie, ale vyžaduje si viac času, ku knihe sa sem-tam vraciam, a vždy sa pri ktorej časti dobre pobavím, ale i zamyslím.
Ivan Bukovčan - Kým kohút nezaspieva: jedna z najlepších a najpútavejších slovenských drám z vojnového obdobia. Je veľmi zaujímavé čítať o tom, ako sa mení správanie ľudí uzavretých v stiesnenom priestore a obávajúcich sa o svoj život, v takejto hraničnej situácii.

— Monika Labašková — Licenčné oddelenie

Zima sveta – Ken Follett, druhá časť historickej ságy Storočie, mapujúca dramatické obdobie 20. storočia.
Svetlo, ktoré nevidíme – Anthony Doerr, víťaz Pulitzerovej ceny. Úžasná kniha, ktorá sa mi ale neskutočne ťažko čítala... Pevne ale verím, že ju jedného dňa dočítam do konca. :)
Sviece zhoria do tla - majstrovský román maďarského spisovateľa Sándora Máraia o priateľstve, láske, vášni, zrade i odpúšťaní, plný nádherných myšlienok, ktoré s vami zostanú aj dlho po tom, čo knižku vrátite na jej čestné miesto na poličke.

— Alienka Odlerová — Ekonomické oddelenie

Zákon o dani z príjmov v platnom znení :)
Mantissa od Johna Fowlesa
Veľa kníh, no od ranej mladosti pri každom horúčkovitom ochorení som sa vracala k Odviatemu vetrom.

— Lucia Miklasová — Licenčné oddelenie

Franz Werfel: Bledomodré ženské písmo vo výbornom preklade Veroniky Deákovej.
Áno, aj také sú. Zväčša vtedy, keď som podcenila odbornosť textu, alebo precenila svoje schopnosti :)
Hermann Hesse: Stepný vlk opäť vo výbornom preklade Magdy Takáčovej.

— Pauli Ondrušová Matúšková — Vzťahy s verejnosťou

Aktuálne mám rozčítaných asi desať kníh, takže ťažko z nich vybrať len jednu. V poslednom čase sa napríklad celkom rada bavím knihou Kradni ako umelec od Austina Kleona.
Sú knihy, ktoré neviem dočítať a ktoré nechcem dočítať. Nevedela som dočítať Na západe nič nové, Chrám Matky Božej v Paríži či Ako chutí moc – každú z iného dôvodu. Dočítaniu niektorých kníh sa, naopak, bránim a zámerne si nechávam posledných 10 strán nedočítaných a „šetrím si ich“, lebo ešte nechcem, aby tá kniha skončila. Takto u mňa dopadol napríklad Salinger s jeho Do výšok zdvíhajte krov, tesári alebo Márquez a jeho O láske a iných démonoch či Heller s Hlavou XXII.
Neviem sa nabažiť Deviatich poviedok od Salingera. Hoci ich je len 9, som schopná si ich prečítať aj 10 krát až kým ich nebudem vedieť naspamäť. Alebo Boh maličkostí od Arundhati Roy. Keď mi je smutno alebo otupno, Daniil Charms je istota. Jeho Mačkin zabil Kočkina a Cirkus Šardam ma nikdy neomrzia.