Výbor LITA je orgánom kontroly, tvoria ho deviati členovia volení tajným hlasovaním Valného zhromaždenia tak, aby v ňom boli pomerne zastúpené všetky kategórie členov. Medzi jeho výlučné právomoci patrí napríklad kontrolovať riadenie a hospodárenie LITA a vyplácanie odmien, schvaľovať zásadné otázky a postupy, podmienky zmlúv, sadzobníky atď. V sérii krátkych rozhovorov postupne predstavujeme všetkých členov Výboru.

DANIEL KOLLÁR (1963) - geograf, autor a spoluautor desiatok publikácií, stoviek odborných a vedecko-popularizačných článkov, vydavateľ. Dvadsať rokov bol vedeckým pracovníkom Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied. Za svoju činnosť získal niekoľko ocenení, tak na domácej pôde, ako aj v zahraničí. V medzinárodnej súťaži Cena Centrope 2013 získal druhé miesto za mimoriadne výsledky v oblasti výskumu a propagácie cezhraničnej spolupráce a je víťazom prestížnej medzinárodnej súťaže Tourmap 2015 ako autor najlepšieho sprievodcu Najkrajšie cyklotrasy – Bratislava a okolie. Vo Výbore LITA zastupuje autorov odbornej literatúry.

Ako ste sa dostali k písaniu a kedy ste napísali svoju vôbec prvú knihu?

Po štúdiu geografie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave som pracoval od roku 1986 na Geografickom ústave SAV najprv ako vedecký ašpirant a neskôr ako vedecký pracovník. Začal som malými článkami o Slovensku napr. v časopise Lidé a země či Príroda a spoločnosť a postupne som si pripravoval rozsiahlejšie texty o niektorých regiónoch Slovenska. Prvou knihou bola publikácia o Slovensku pre jedno nemecké vydavateľstvo v roku 1994 pod názvom Slovensko – putovanie za jeho krásami.

Prečo ste sa začali venovať práve písaniu geografickej a turistickej literatúry?

Už od malička som chcel byť geografom a s geografiou sa mi stále spájalo i cestovanie a turistika. Preto nečudo, že okrem geografického výskumu som sa hneď od nástupu na SAV začal zaoberať myšlienkou písať o Slovensku nielen čisto vedeckým spôsobom, ale aj populárnejším vlastivedno-geografickým spôsobom. Keďže moja špecializácia bola sociálna alebo kultúrna geografia, inklinoval som k týmto témam už od začiatku môjho písania. K tomu na základe môjho koníčka cestovania a turistiky celkom logicky pribudla aj turistická literatúra a neskôr aj geograficko-historický žáner najmä v spojitosti s historickými pohľadnicami a koncipovaním série monografií vidieckych obcí Slovenska.

Ako vyzerá príprava knihy tohto zamerania? Podľa čoho vyberáte oblasti, o ktorých píšete?

Príprava kníh, ktoré sú plné faktografie, je veľmi náročná na precíznosť a overovanie údajov. Jedna vec je priame zoznámenie sa s reáliami a práca v teréne a druhá vec zhromažďovanie údajov a vystihnutie podstaty faktov. Zároveň kniha musí byť čitateľsky pútavá a príťažlivá a to sú hodiny a hodiny prepisovania už niekedy takmer hotového textu. Vtedy som zavretý vo svojej pracovni, priveľmi nevnímam okolie a snažím sa sústrediť len na jednu tému. Oblasti, o ktorých píšem sú mi geograficky vlastné a prichádzajú mi akoby samé na um. Cestovanie a túlanie sa po Slovensku je jednou veľkou inšpiráciou a námetom nie na desiatky, ale priam stovky kníh.

Príprava ktorej knihy bola z Vášho pohľadu ako autora najnáročnejšia?

Časovo najnáročnejšia a možno najprácnejšia bola príprava historicko-geografických kníh s problematikou výskumu a popisu starých pohľadníc ako napr. Trnava, Orava či Slovensko na starých pohľadniciach v období 1900 až 1918 alebo monografií niektorých vidieckych obcí. Bolo k tomu treba veľa práce s archívnymi dokumentami a konzultácií s rôznymi odborníkmi na históriu či etnografiu.

Na prípravu ktorej knihy najradšej spomínate?

V roku 95-ročného jubilea časopisu Krásy Slovenska, ktorého tvorba a príprava jednotlivých čísiel je mojou srdcovou záležitosťou, som chcel vzdať hold jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej turistiky a kultúrnej osvety, človeku, ktorý sa najviac zaslúžil o vznik a rozvoj časopisu Krásy Slovenska - učiteľovi, milovníkovi Slovenska, vydavateľovi a publicistovi Milošovi Janoškovi. Podľa mňa je to jedna z najvýraznejších osobností Slovenska prvej polovice 20. storočia na poli kultúry a vzdelávania a bolo doslova radosťou pre mňa pripraviť o ňom monografickú knihu Miloš Janoška – život a Krásy Slovenska.

Zameriavate sa viac na domácich čitateľov alebo skôr na zahraničných návštevníkov Slovenska?

V posledných rokoch už viac na domácich čitateľov ako na zahraničných návštevníkov Slovenska, pretože v zahraničí je iný trend písania o Slovensku a mne sa najviac páči ten „našský“ prístup k slovenským témam a bielym miestam na mape Slovenska.

Svojimi knihami propagujete krásy Slovenska a jeho regiónov. Dôležitou súčasťou kníh je teda aj ilustračná zložka. Máte svojho „dvorného“ fotografa alebo spolupracujete s viacerými?

Mnohé ilustračné fotografie do svojich kníh si zhotovujem aj sám, ale samozrejme nepovažujem sa za fotografa. Fotografické snímky sú síce dôležité, ale sú skôr len faktograficko-ilustračnými doplnkami mojich textov. Avšak spolupracoval som aj s „pánmi“ fotografmi ako bol Karol Kállay alebo ako sú Alan Hyža či Tomáš Hulík a pri nich vlastne moje texty boli skôr doplnkom ich nádherných fotografií.

Spolupracujete aj s vedeckými odborníkmi ako napríklad historikmi, teoretikmi umenia? S kým všetkým na knihách spolupracujete?

Bol by to veľmi dlhý menoslov odborníkov z najrôznejších vedeckých oblastí, s ktorými som spolupracoval na tvorbe viacerých knižiek. Okrem viacerých geografov na čele s Jánom Lacikom a Jánom Hanušinom som často spolupracoval s vynikajúcimi pamiatkármi ako je napr. Peter Maráky či Viera Dvořáková, historikmi či archeológmi ako je napr. Ivan Mrva či Vladimír Turčan, etnografmi na čele s Katarínou Novákovou či Zuzanou Beňuškovou a mnohými, mnohými ďalšími...

Navštívili ste osobne všetky miesta Slovenska, o ktorých vo svojich knihách píšete?

To je úplná samozrejmosť v mojej práci. Už od mojich štúdií som sníval o tom, aby som raz poznal Slovensko ako moji niektorí profesori ako bol napr. prof. Lukniš či prof. Plesník. A tak Slovensko neustále poznávam. Nie je to časovo ľahké, je to minimálne na jeden celý a naplnený život. Byť v každej jednej dedine, na každom vrchu, v každej doline...

Ak by ste mali vybrať tri z Vašich najobľúbenejších miest na Slovensku, ktoré by to boli?

Narodil som sa a vyrastal v Majcichove pri Trnave. Je to síce „len“ rovina okolo Dudváhu, ale pre mňa najkrajšie miesto na svete. Náš dvadsať metrov vysoký sprašový kopec, na ktorom leží dedina, bol od detstva symbolom môjho domova. Veľmi rád mám však aj kopaničiarsky kraj okolo Myjavy a Starej Turej, a najmä v poslednom čase tam trávim veľa voľného času. A nesmiem zabudnúť ani na bezprostredné okolie Bratislavy, na Malé Karpaty s Devínskou Kobylou, dunajské a moravské zákutia, kde sa najmä na bicykli často preháňam.

Na akej knihe momentálne pracujete?

Na budúci rok chystám pokračovanie historicko-geografickej monografie Slovensko na starých pohľadniciach v období 1918 až 1938, druhý diel publikácie Od hradu k hradu a takisto druhý diel Najkrajších cyklookruhov po Slovensku. Zároveň by som sa chcel viac venovať aj tvorbe pre deti a približovaniu slovenských reálií detskému čitateľovi.

Máte nejaký nesplnený spisovateľský sen?

Jeden zo snov je priblížiť sa k „Notíciám“ Mateja Bela z 18. storočia a spracovať Slovensko spôsobom, akým ho on spracoval pred 250 rokmi. Bude to však niekoľkoročná práca a nádejam sa, že sa mi to raz podarí.

Vo výbore LITA ste zástupcom autorov odbornej literatúry, v čom vidíte dôležitosť LITA pre túto oblasť tvorby?

V literárnom povedomí je možno oblasť odbornej literatúry menej frekventovaná a autori tohto žánru nie sú až tak vo verejnosti známi a populárni. Sú však nositeľmi niekedy doslova priekopníckych myšlienok a snažia sa kultivovať a vzdelávať túto spoločnosť, ktorá to veľmi potrebuje. Je pre mňa cťou, že ich môžem zastupovať a budem sa snažiť čo najviac propagovať ich prácu aj na verejnosti.