1
Valné zhromaždenie
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom LITA.
Reprezentuje všetkých členov a členky združenia, rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa rozúčtovaní, schvaľuje výročnú správu a účtovnú závierku, volí členov Výboru LITA – autorky a autorov z členskej základne a i. Zasadá raz ročne.
2
Výbor LITA
Výbor LITA je orgánom kontroly.
Tvorí ho 9 osobností slovenskej kultúry, ktoré zo svojich radov volí členská základňa LITA. Výbor je zakaždým zostavený tak, aby v ňom boli pomerne zastúpené všetky umelecké oblasti spadajúce do našej pôsobnosti.
Výbor pre funkčné obdobie 2020 – 2024 →
Kategória autori literárnych diel
autor beletrie: Dušan Dušek
autorka odbornej literatúry: Veronika Rácová
prekladateľka: Elena Flašková
Kategória autori audiovizuálnych diel
režisérka: Eva Borušovičová
autor scenárov: Marek Leščák
autorka úpravy dialógov: Mirka Brezovská
Kategória autori diel výtvarného umenia a fotografie
autor diel výtvarného umenia: Martin Kellenberger
fotografka: Judita Csáderová
Kategória autori dramatických a divadelných diel
autor dramatických a divadelných diel: Ondrej Šulaj
Členky a členovia Výboru LITA
Ondrej Šulaj
za autorov dramatických a divadelných diel, predseda
Režisér, scenárista, dramaturg a dramatik je laureátom radu prestížnych ocenení. Okrem cien za jednotlivé diela je držiteľom ocenenia Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2019). Za svoju celoživotnú tvorbu získal tiež ocenenie Zlatá kamera (2014). Je autorom a spoluautorom scenárov k známym slovenským filmom (Jozef Mak, Pomocník, Všetko čo mám rád, Záhrada, Muzika
a i.), ako dramatik a autor dramatizácií, režisér, či dramaturg
sa podieľal aj na rade úspešných divadelných inscenácií (Ťapákovci, Všetko za národ, Gazdova krv a i.). Patrí k zakladateľom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a je predsedom Rady Slovenského filmového ústavu.
© LITA, foto: Miro Miklas
Mirka Brezovská
za autorov úpravy dialógov, podpredsedníčka
Oceňovaná prekladateľka, textárka, hudobná režisérka a autorka úpravy dialógov audiovizuálnych diel má v portfóliu nespočetné množstvo zahraničných titulov, ktoré pripravila pre slovenské znenie a rovnako tak cudzojazyčných verzií pôvodných slovenských diel. Problematike audiovizuálneho prekladu sa venuje aj ako lektorka kreatívnych dielní, prispievateľka odborných publikácií, či účastníčka medzinárodných konferencií. Je slovenskou zástupkyňou v Asociácii európskych audiovizuálnych prekladateľov (AVTE).
© LITA, foto: Miro Miklas
Martin Kellenberger
za autorov diel výtvarného umenia, podpredseda
Akademický maliar a grafik patrí k najvýraznejším ilustrátorom kníh pre deti a mládež na Slovensku. V tejto oblasti je držiteľom radu ocenení v súťažiach Najkrajšie knihy Slovenska či Najkrajšia detská kniha. Odborných súťaží sa zúčastňuje aj ako člen porôt. Zároveň sa venuje animovanému filmu a hudbe. Za svoju celoživotnú ilustrátorskú tvorbu získal Cenu Ľudovíta Fullu (2001), patrí tiež medzi nominantov na Cenu Hansa Christiana Andersena (2006) pre tvorcov detských kníh. Jeho diela boli prezentované na množstve individuálnych aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí.
© LITA, foto: Miro Miklas
Dušan Dušek
za autorov beletrie
Prozaik, básnik, autor literatúry pre deti a mládež, rozhlasových hier
a scenárov patrí k najvýraznejším slovenským spisovateľom. V roku 2016 sa stal držiteľom vyznamenania Pribinov kríž I. triedy, v roku 2014 získal ocenenie Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Medzi ocenenia za literatúru, ktoré získal, patrí Cena Jána Johanidesa (2012) za knihu Holá veta o láske či Cena Dominika Tatarku (2000) za knihu Pešo do neba. Toto dielo vynieslo autorovi aj Krištáľové krídlo (2002), ktoré bolo zároveň ocenením jeho významného tvorivého podielu na scenári filmu Krajinka (2000) aj pedagogickej činnosti - dlhodobo pôsobil na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Je členom Rady Slovenského filmového ústavu.
© LITA, foto: Miro Miklas
Veronika Rácová
za autorov odbornej literatúry
Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička svoju literárnokritickú a recenzentskú činnosť orientuje najmä na súčasnú poéziu a prózu. Vyštudovala masmediálne štúdiá, neskôr slovenský jazyk, literatúru a estetiku. Venuje sa súčasnej poézii, próze a problematike textológie a editorstva. Je autorkou monografie o tvorbe Ivana Štrpku nazvanej Na pomedzí škrupiny. O poézii Ivana Štrpku (2015) a spoluautorkou kolektívnej monografie Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014), spoluautorkou monografie Kapitoly
zo slovenskej textológie. Ján Buzássy: Pláň → Pláň hory (2021). Ako pedagogička pôsobí na Katedre slovanských filológií FF UKF v Nitre. Súčasnú literárnu tvorbu reflektuje aj z pozície členky odborných porôt napr. ceny Anasoft Litera 2017.
© foto: Alex Rác
Eva Borušovičová
za režisérov
Filmová režisérka, scenáristka a spisovateľka sa venuje tiež dramatickej tvorbe a divadelnej réžii. Zároveň dlhodobo pôsobí ako pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Ako filmová tvorkyňa sa zameriava najmä na hranú tvorbu, je režisérkou a scenáristkou filmov Vadí nevadí (2001) a Modré z neba (1997), režisérkou filmu Amálka, ja sa zbláznim (2000), vytvorila tiež scenár koprodukčného celovečerného filmu Jánošík – Pravdivá história (2009). Napísala divadelné hry 69 vecí lepších než sex (2003), Štefánik – slnko v zatmení (2017) a Zajačik (2020), ktorých inscenácie zároveň režijne naštudovala. Venuje sa aj písaniu a réžii rozhlasových hier, napríklad Vzkriesenie (2018), Otec vlasti (2019), Patriarchát (2020), Všetci ľudia budú bratia (2021), či Dokonalé dieťa (2022). Pravidelne publikuje v printových médiách aj na internete, napríklad Autorská strana v denníku SME. Je autorkou kníh Urobíme všetko, čo sa dá (2009), Jánošík - Pravdivá história (2009), Do plaviek (2018) a Plány B (2021).
© Eva Borušovičová, foto: Lenka Jones
Marek Leščák
za autorov scenárov
Oceňovaný filmový scenárista sa podieľal na vzniku najvýraznejších slovenských hraných aj dokumentárnych filmov posledných rokov. Významnú časť jeho portfólia tvoria spolupráce s režisérom Martinom Šulíkom napr. pri filmoch Slnečný štát (2005), Cigán (2011), Tlmočník (2018), Muž so zajačími ušami (2020), či najnovšie Kôň (2022). Viaceré z nich vyniesli tvorcom medzi inými aj ocenenie Slnko v sieti za Najlepší scenár. Ocenené boli tiež spolupráce s režisérom Ivanom Ostrochovským Služobníci (2020), s režisérkou Ivetou Grófovou pri filme Piata loď (2017), či spolupráca s režisérom Jurajom Lehotským pri dokumentárnom filme Slepé lásky (2008). Popri vlastnej tvorbe pôsobí ako pedagóg Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. V roku 2022 spolu s Martinom Šulíkom vydal knihu Rozhovory o filme.
© LITA, foto: Miro Miklas
Judita Csáderová
za fotografov
Umelecká fotografka za svoju celoživotnú tvorbu získala titul Osobnosť slovenskej fotografie (2015). Rovnako výrazné ako jej umelecký zástoj sú aj jej aktivity ako organizátorky podujatí zameraných na fotografické umenie či členky odborných porôt. Patrí k zakladateľom nadácie a neskôr občianskeho združenia FOTOFO, ktoré stojí za podujatím Mesiac fotografie, predsedá Združeniu slovenských profesionálnych fotografov a v minulosti sa okrem vlastnej tvorby dlhodobo venovala tiež pedagogickej činnosti na Škole umeleckého priemyslu Jozefa Vydru.
© LITA, foto: Miro Miklas
3
Riaditeľka
Riaditeľka je riadiacim a štatutárnym orgánom LITA, ktorému podliehajú zamestnanci organizácie.
Volia ju členovia Výboru na obdobie 5 rokov.
Jana Vozárová
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V LITA pôsobí od roku 2001. Za svojho pôsobenia v organizácii sa venovala autorskému právu, medzinárodným vzťahom, budovaniu informačného systému a online služieb pre komunikáciu LITA s autorkami a autormi. Riaditeľkou organizácie bola po prvýkrát menovaná v roku 2018, po druhýkrát v roku 2023. V júni 2022 sa stala členkou predstavenstva medzinárodnej spoločnosti audiovizuálnych tvorcov Society of Audiovisual Authors.
Počas jej pôsobenia na pozícii riaditeľky sa LITA podarilo zintenzívniť práce na informačných systémoch, ako aj na celkovej vonkajšej komunikácii organizácie, zefektívniť fungovanie Fondu LITA, či spustiť program #kolegiaLITA na pomoc autorom a kultúrnym aktérom v núdzi. LITA pod vedením Jany Vozárovej systematicky zviditeľňuje tému podmienok pre autorskú tvorbu a upozorňuje na dôležitosť autorskoprávnej legislatívy. Pri jej tvorbe sa organizácia výrazne angažovala aj v roku 2022, kedy sa podarilo do novely Autorského zákona presadiť kľúčovú požiadavku v otázke odmeňovania autoriek a autorov.
© LITA, foto: Miro Miklas
Zástupkyňa riaditeľky
Lucia Miklasová
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Université Paris 1 Panthéon – Sorbonne v Paríži (LL.M.). V LITA pôsobí od roku 2002 (s výnimkou obdobia 2008 – 2013, kedy okrem štúdia pôsobila v advokácii a v oblasti medzinárodného práva súkromného). V rámci LITA dlhodobo pracovala na licenčnom oddelení. Spočiatku sa venovala licencovaniu uvedení divadelných inscenácií. Neskôr viedla novovzniknuté výtvarné oddelenie a po návrate do LITA celé licenčné oddelenie. Dlhodobo sa venuje aj autorskoprávnemu vzdelávaniu formou workshopov LITA pre autorov a používateľov diel. Zástupkyňou riaditeľky LITA sa stala v roku 2017. © LITA, foto: Miro Miklas
© LITA, foto: Miro Miklas